Kapitola 11. - Skúška
Takže, trošku budeme preskakovať:D Teraz sa nachádzame deň po triedení, to preto lebo sa mi nechcelo písať Dumbyho príhovor a všetky tie oficiálnosti okolo toho. No je pravda že kapča napísaná bola, ale bola napísaná hrozne:D A aby ste ma nezabili, ako odškodné mám novú rubriku Básničky, kde je hneď aj jedna nová - Pieseň Triediaceho klobúka, to je to čo zostalo z kapitolky.
Cestou do Veľkej siene som rozmýšľala, či si nesadnem ku Slizolinčanom. Koniec koncov, pri Chrabromilskom stole nemám žiadnych priateľov, už ani Remus ku mne nevie normálne prehovoriť a medzi Slizolinčanmi mám hneď niekoľko ľudí, s ktorými si mám čo povedať. Musela som však ten nápad zavrhnúť - to, že by Chrabromilčania a Slizolinčania spolu dobre vychádzali, to sa stalo asi iba vo sne a v mojom prípade.
Sadla som si teda ku dvom malým dievčatkám a zobrala som si hrianku. Bez chuti som do nej zahryzla. Pani profesorka mi hodila rozvrh, kde chýbala astronómia, keďže na tú som nemala dosť VČÚ - zo všetkého ostatného som mala vynikajúca.
"Je vám niečo?" spýtala sa, keď zbadala môj skleslý výraz.
" Vôbec nič, ďakujem." pokúsila som sa o úsmev, ale myslím že vyzeral dosť umelo.
Pozrela som sa na rozvrh - elixíry, dejiny mágie, čarovanie a dve hodiny herbológie.
" Ahoj Lily." pozdravil sa mi niekto.
" Ahoj....Mary." dodala som, keď mi došlo kto to je.
" Máš sa?"
" No čo myslíš?"
" Hm." pokrčila plecami.
" Úžasný názor."
" Ja...no, Vicky ti odkazuje, že si môžeš sadnúť dneska ku nej, lebo ti chce niečo povedať. Je to naliehavé."
" Odkáž Victorii, že ak niečo chce, nech mi to povie sama. A nie, nepôjdem si k nej sadnúť. Sedím s niekým iným."
" Ale je to..."
" Nezaujíma ma, či je dôležité. Victoria má ústa, ak sa dobré pamätám, aj dosť funkčné."
" No tak Lily..."
" Si hluchá? Sedím so Sevom. Ahoj."
" Čau."
Prehodila som si tašku cez plece a zamierila som na druhú stranu siene. Trošku som sa triasla, keď sa zvedavém pohľady otáčali po mne, ale nesmiem si z toho robiť nič.
" Ahoj Sev. Regulus." a sadla som si vedľa nich.
" Lily, ale veď...?"
" Nemusím tam sedieť a ani nebudem."
" Ako chceš."
" Len jedno chcem vedieť."
" Čo také?"
" Čo máte dneska všetci za problém?!"
" Ja nemám žiadny problém!" ohradil sa Severus.
" Tak potom...."
" Lily, ak ťa zase niekto naštval, nevilievaj si tú zlosť na nás."
" Prepáč, ale...začína mi to prerastať cez hlavu."
" Cez hlavu ti začína prerastať čo?"
" No celé toto...ja už fakt neviem čo sa zo svetom porobilo. James a Sirius sú nadutý, Remus má takú dvrdú hlavu, že by si ju nerozbil ani kladivom a Victoria si myslí, že som úplne blbá či čo!"
" Lily, posaď sa a prestaň kričať." povedal trošku posmešne Regulus a ja som sa posadila späť.
" Ha-ha-ha. Veľmi smiešne."
" Lily, myslím že to stačilo. Zabudni na nich....dneska pôjdeme spolu ku jazeru, fajn?" spýtal sa Severus, dal mi pusu na líce a Regulus vzadu začal napodobňovať, akože vracia. Nedalo mi to, musela som sa zasmiať.
" Čo som zase povedal?"
" Nič. To Regulus...Regulus prestaň!" zadúšala som sa od smiechu, kým Regulus s radosťou napodobňoval opicu, potom mňa so Sevom a zase to prirovnával k opici.
" Prestaň Black!"
" Ale čo, veď si robím len srandu!"
" Srandu z čoho?"
" Veď ho nechaj tak! Je strašne smiešny..."
" No veď to. Keby radšej nebol."
" Čo ti zase sadlo na nos? Vážna mucha?"
Regulus sa začal chytať za špičku nosa a škúlil takže som zase musela spustiť rehot.
" Čo ste vy dvaja pojedli? Bláznivé hrianky?"
" Cha-Cha-Cha. No poďte už vy dvaja...zmeškáme na hodinu!"
" Počkaj..."
" No poďme! Smejo, pán Vážny, teraz vám hovorím že zmeškáme na elixíry!"
" Veď už ideme..."
A zo smiechom sme vyšli z Veľkej siene - Regulus s hriankou v ruke, Severus s tonou kníh v rukách a ja v tej najlepšej nálade...