Kapitola 4. - Humusáčka
„ Ale no tak Evansová! Hádam si len nechceš vybrať medzi mnou a...ním?“ povedal James a posmešne ukázal prstom na Seva, ktorý si utieral z mastných vlasov atrament.
„ Ha! No tak si tipni, koho by som si vybrala!“
„ Dúfam že nie Ufňukanca? Medzi Slizolinčanmi ti hovorí humusáčka, to ti nevadí?“
Och. Vlastne mi to ani tak strašne nevadí. Ale trošku predsa.
„ Nie, o nič viac ako tvoje správanie!“ odsekla som. Vtedy si Severus prestal utierať vlasy, vyskočil zo stoličky, vytiahol prútik a namieril ho na Jamesa.
„ hej, dávaj pozor, vypichneš mi oči!“ povedal James a Sirius s Remusom sa zasmiali. To bolo na mňa už fakt veľa.
„ Impedimenta!“ zrevala som a Jamesa s buchotom odhodilo na stôl.
„ Čo to tam robíte?“ kričala na nás knihovníčka a bolo počuť jej zúrivé prskanie a klopkanie opätkov.
„ Neviem ako ste na tom vy, ale ja idem.“ Rýchlo som si hodila tašku na plece a čo najrýchlejšie som vybehla z knižnice. Severus bežal za mnou a zadychčaný kričal.
„Čakaj , nie som predsa pes!“
„ A ja nie som humusáčka!“ odsekla som.
„ Tak prepáč! Ja...keby to pred nimi nepoviem..tak si myslia že...Lily!“ zakričal, keď som pridala do kroku.
„ hej a čo by si pomysleli tí tvoji kamoši?!“
„ že...počkaj Lily...poviem ti to len prosím zastav..nie som pes! Lily!“
Zvrtla som sa na špičke a nedočkavo som si prekrížila ruky.
„ No?“
„ keby som ťa nenazval humusáčkou, myslia si že som do teba.“
Kniha, ktorú som ešte stále držala v ruke mi vypadla na zem. Rýchlo som ju zdvihla.
„ Ale ty si ma tak nazval.“
„ hej.“
„ Raz.“
„ Dvakrát.“
„ Už musím ísť. Ahoj.“ Povedala som a viac som si ho už nevšímala. Celé je to strelené. Severus ma nazval humusáčkou, lebo keby to neurobil, Slizolinčania by si pomysleli že je do mňa zaľúbený. Lenže celé to znelo skôr tak, že ma humusáčkou ani nazvať nechcel. A keď som povedala že mi to nevadí, tá jeho reakcia...akoby sa hneval na Jamesa, že mi to povedal. Akoby sa čudoval, že mi to nevadí. Akoby sa mu to nechcelo vysvetľovať.
Nahnevaná som si sadla ku Chrabromilskému stolu vedľa Viki, nabrala som si jesť, ale nedokázala som do seba nič dostať.
„ Čo ti je?“ spýtala sa ma Victoria, keď zbadala že sa v jedle len šprtám vidličkou.
„ hovorí mi humusáčka.“ Odsekla som.
„ Kto?“
„ kto, kto, Snape.“
„ James by ťa nikdy nenazval humusáčkou. Vravela som ti, že je oveľa lepší ako Ufňu...“
„ Povedala som ja niekedy, že sa mi už Potter nezdá totálne arogantný, nevychovaný a primitívny? A prestaň volať Snapa Ufňukanec, má aj meno.“
„ Všimla som si.“
„ Máš postreh.“
„ Cs.“
„ Viki, počúvaj, mne nevadí že ma Severus volá humusáčka.“
„ Tak čo ti potom vadí?“
„ To ti nepoviem. Spravila by si z toho hotovú telenovelu.“
„ To ti teda pekne ďakujem, kamoška.“
„ Viki, teraz dávaj prosím ťa pozor. Keď mi James povedal, že ma Sev volá humusáčka, on...ja som si naozaj na chvíľočku myslela, že Pottera zabije. A nevolá ma humusáčka preto, že by chcel.“
„ Tak potom prečo? Niekedy si naozaj neuveriteľná...nič mi nepovieš a čakáš, že ti budem rozumieť?“
„ Vôbec nečakám že ma porozumieš, ale ty si sa pýtala čo mi je, tak som ti povedala. A je to Severusovo tajomstvo. A moje. On mi to povedal. A sotva by si prial, aby som to povedala hocikomu inému.“ Trošku som sa naklonila a šepla som jej: „ Dobre, poviem ti to, ale zajtra bude celý Rokfort vedieť že sa bojíš tmy. Vieš, on ma tak volá lebo....“
„ ďakujem, už to nechcem vedieť.“ Prerušila ma Viki. Fakt, že sa bojí tmy, patrí medzi jej najväčšie tajomstvá.
Uškrnula som sa. Ešte stále som nemohla jesť, ale už to bolo lepšie. Zrazu som počula, ako sa niekto zakráda poza môj chrbát a niečo mi šepká.
„ Lily poď na chvíľku.“ Bol to Sev.
„ Nejdem.“
„ Ale no tak poď, niečo ti chcem povedať.“
„ A čo zase? Kto by sa chcel rozprávať s humusáčkou?“
„ Lily, povedal som ti, že ťa tak nevolám preto že by som chcel. A Jamesovi si povedala, že ti to nevadí.“
„ Máš pravdu, hovorila som to pred Jamesom.“
„ Takže ti to predsa len vadí.“
„ Nie...ja, vlastne mi to aj vadí...trošku...ale vieš, nevadí mi že ma tak voláš. Ale vadí mi že...ach, zabudni na to.“
„ Takže...akoby sa nič nestalo?“
Vzdychla som si. Severus je lepší kamarát ako Victoria. Áno, len veľmi dobrý kamarát.
„ Dobre. Čo máš zajtra poslednú hodinu?“
„ Hm, myslím že veštenie. Nie, nie, starostlivosť o zázračné tvory.“
„ Pôjdeš von?“
„ Hej, jasné. Stretneme sa pri jazere. Donesiem ti prekvapenie.“
„ Nič mi nenos! A dávaj pozor, aby si sa nestretol s Jamesom.“
„ V poriadku, budem dávať pozor aby sa mu nič vážnejšie nestalo.“
„ Severus! Ale naozaj, prestaň.“
„ Predstav si Lily, netúžim mať modré vlasy.“
„ Ale pristanú ti.“ Žmurkla som na neho.
„ Dávaj pozor na ústa, aj ja viem nechať plávať vo vzduchu fľaštičku s atramentom.“
„ Mám rada modrú farbu.“
„ Bože môj ... no dobre Lily, už musím ísť. Dobrú noc, stretneme sa zajtra na elixíroch.“
„ Dobrú a zabudni na to prekvapenie.“
„ To si buď istá, že nezabudnem.“
Ach, veď ja viem že by aj tak nezabudol...celý Snape.
KONIEC 4. KAPITOLY
