Kapitola 6. - Jeden ,dva,tri...prútik pripraviť!
Takže, za túto kapitolu ďakujte Dávidovi, pretože on ma na ňu nahovoril a Jamesov návrh sa mi hodil aj do predchádzajúcej kapitoly.. .takže mu odkazujem, že by si to mal prečítať...jednak je to len kvôli nemu a potom viem, že Dávid ma strašne rád kritizuje a v súbojoch som fakt slabách...však Davčo???
" Aj tak si myslím, že to bola riadna hlúposť." povedala som Severusovi, keď sme sa po herbológii ponáhľali ku jazeru.
" Netrep hlúposti Lily. Vieš že som lepší, poznám veľa zaklínadiel, ktoré Potter ne..."
" Len na neho neskúšaj sectumsempru. To by neskončilo dobre."
" Dobre, ak ma nenaštve, pokúsim sa na ňu zabudnúť."
" Nie, na sectumsempru zabudneš v každom prípade!"
" Nemôžeš mi predsa..."
" Nemôžem, to je fakt. Lenže ak to spravíš, nenarobíš tomu problémy len Jamesovi..." pri predstave, ako z Jamesa vyteká krv z každej strany ma striaslo. Zdalo sa však, že Severusovi sa táto predstava zdá byť celkom smiešna. "...ale aj sebe, mne, Slizolinu a okrem toho aj celému Rokfortu. Bolo by to v Prorokovi a každý by o tom hovoril...nechcel by si byť slávny takýmto spôsobom, všakže nie?"
Severus chvíľočku uvažoval. Podľa mňa by sa mu páčil každý spôsob, ktorým by Jamesa utopil. Avšak vedel, že to by presne tak utopil aj naše kamarátstvo, a preto (skoro) vždy radšej ustúpi.
" Nie, to by nebola až taká dobrá sláva." prikývol napokon..
" Hej, Snape, naozaj si prišiel? Myslel som, že len sranduješ." kričal na nás James.
" Tak potom prečo si prišiel ty?"
" Pre istotu. Ale to je teraz jedno. Myslíš to vážne?"
" Smrteľne vážne."
James sa uškrnul. " Dobre teda Ufňukanec. Dávam ti ešte posledných päť minút - ak sa na to necítiš, zdupkaj a choď si obtierať nos do klubovne." Severus zavrčal a z očí mu už teraz sršali blesky. " Ak si chceš zlomiť rebrá, zostaň. Ja osobne sa tomu veľmi poteším."
" Dohodli sme sa, či nie? A ja svoj diel dohody neporuším. A prečo by som sa vlastne mal báť?"
" Ak by si mal rozum, cúvol by si. Lenže my všetci dobre vieme, že ho nemáš." Tentokrát som zavrčala ja. Pocítila som, ako sa náhrdelník na mojom krku mení na blesk a stupnica zúrivosti vyskakovala po kritický bod. Uf. Začínalo mi byť zle. " Tak dobre, aby to bolo fér, dávam ti náskok."
" Žiadny nepotrebujem. Choď prvý ty."
" Tak fajn, začíname. Ústup." povedal James a tí, čo stáli za ním ustúpili a on sám sa postavil na ich miesto. Remus so Siriusom vďačne ustúpili a obzerali sa naokolo. Aj ja som sa obzrela. Za Jamesom stáli Chrabromilčania a pár Bystrohlavčanov s Bifľomorčanmi. Boli tam všetci moji priatelia - Vicky, zavesené na Siriusom pleci, Bonnie ktorá šuškala niečo do ucha Mary McDonalldovej a dvojičky Sophie a Sarah Wilsonové z Bystrohlavu.
Na druhej strane stáli Slizolinčania, Avery a Mulciber si so sebou doniesli aj zvyčajný znechutený výraz, Siriusov mladší brat Regulus ( jediný chlapec zo Silzolinu, s ktorým sa ešte ako-tak dokážem dohodnúť) so záujmom sledoval a v ruke mal prútik - Regulus sa strašne rád predvádza, predpokladám že ak sa Severusovi niečo stane, zasiahne on. Lucius Malfoy mal na hrudi pripnutý svoj prefektský odznak, a vôbec sa netváril že použije moc ktorú má spolu s ním udelenú. Chcel jednoducho sledovať súboj a bolo mu ukradnuté, kto ho vyhrá.
Aj ja som vo vrecku nahmatala prútik. Vedela som, že ho nebudem potrebovať, ale bol to inštinkt, jednoducho keď som videla že Severusovi niečo hrozí, zrazu sa vo mne naštartovala akási obrana.
Cúvla som do zadu medzi Slizolinčanov a sledovala som tých dvoch hlupákov predo mnou-James sa ešte stále uškŕňal a Sev držal prútik v ruke tak silno, až som videla ako mu vystupujú žilky.
Zvážila som všetky možnosti.
Ak by James použil expelliarmus, prútik mu tak či tak vyletí z ruky. Ak použije zaklínadlo ako impedimenta alebo čosi podobné, Severus má dobrú šancu. Okrem toho mohol použiť jednoduché protego, ak by bol príliš rýchly. Levicorpus sa James neopováži použiť, to teda viem, ale aj tak môže použiť niečo úplne iné, niečo lepšie. Potom by samozrejme...uf, pri niektorých zaklínadlách mi dochádzala fantázia...a pri niektorých som bola jednoducho rada, že do tade už nesiaha.
" Rozmýšľaš?"
" Zvažujem možnosti." mykol plecom James.
" Trvá ti to akosi dlho." povedal Severus a Regulusovi myklo prútikom v ruke.
" A ako dlho bude tebe trvať, kým sa z toho zotavíš?"
" To stačí. No poďme. Zamrzol si?"
" Nie."
Na chvíľu prižmúril oči, potom pohľadom zaletel ku mne - snažila som sa tváriť čo najväčšmi znechutene - a odrazu vykríkol:
" Everte statin!"
" Protego!" reagoval rýchlo Severus a namiesto neho odletel o niekoľko metrov ďalej James.
" Tak, ako sa má tvoj krk Potter?"
" Celkom fajn."
" No jasné."
" Impedi..."
James nestačil ani vysloviť zaklínadlo, keď Severus len mávol prútikom a James znova vyletel do vzduchu.
Slizolinčania nadšene tlieskali - Regulus odložil prútik a Malfoy mal v očiach zvláštnu iskierku, akoby ho to naozaj zaujímalo.
" Myslíš si, že si vyhral?"
" A nie?"
" Nie. Dvakrát som ti skoro zlámal kosti. To nazývaš výhrou?"
" Ani hnúť!"
"Protego! Záse a zase nič Potter. Nie si veľmi vo forme. Chceš prestávku?" spýtal sa Severus, ale už nečakal na odpoveď. Otočil sa, že odíde kým sa James postaví, ale ten už nemal ani v najmenšom úmysle hrať čistú hru - zdvihol prútik zo zeme a prv než som stihla Seva odtiahnuť z dosahu zaklínadla, zakričal:
" Impedimenta!"
...a Severus sa akoby potkol, sila zaklínadla ho vymrštila do vzduchu a tvrdo dopadol na zem.
" Prepána!" rýchlo som sa ponáhľal k nemu. " Ako sa cítiš? Nič sa ti nestalo? Ne...."
" Noha." povedal jednoducho a zvraštil tvár od bolesti.
" Noha." zamrmlala som. " Super. Máš zlomenú nohu. Hovorila som ti, že z toho budú len..."
" Lily, ono to bolí. Csss."
" Regulus poď mi pomôcť."
Regulus sa rýchlo pohol dopredu a v sekunde bol pri nás.
" Pomôž mi ho...zdvihnúť." povedala som zadýchane, keď som si kládla jednu Severusovu ruku na plece. Regulus mi ho rýchlo pomohol podoprieť a ja som si zatiaľ prezrela tváre ostatných. James sa tváril víťazne, Sirius a dievčatá mali na tvárach šokované výrazy, nechápali čo sa dialo, čo sa Severusovi stalo. Pri Remusovom výraze som sa dokonca musela strhnúť - bol jednoznačne prekvapený, že ma ako prvý napadol Regulus a nie niekto z nich.
" Čo sa mu stalo?" opýtal sa Regulus.
" Zlomil si nohu. Vieš chodiť Sev?"
" A kto by už podľa teba vedel chodiť so zlomenou nohou?"
" Myslím že či...ach, to je jedno. Ale už ma bolia plecia - tak že či by si si nemohol trošku pomôcť sám."
" Prepáč Lily."
" Nič to."
" Potter." sykol Regulus. " Keby na teba neútočil zo zadu...celkom iste by si bol vyhral. Myslím si, že dobudúcna si budem musieť vymyslieť nejakú zámienku, aby som mu mohol aspoň zlomiť pár rebier. To bude ale sladká pomsta."
" Súhlasím. Ale s tou pomstou si poradím aj sám, kamoš."
Ja som len neveriacky pokrútila hlavou.
" Keby si na mňa počúval..." začala som.
" Keby som ťa počúval..."
" ...nemal by si o jednu zlomenú nohu viac. To je predsa jednoduché."
" Aj tak si myslím, že to nebol dobrý nápad."
" Netráp sa Sev. Lily je tiež len dievča."
" Čo už o tom ty vieš." prevrátil oči Severus.
" Zdá sa, že ťa už bolesť nohy prešla."
" Lily ja nie som dievča. Nepotrebujem každú sekundu dávať najavo, ako ma to bolí. Ale bolí to."
" To bolo teda smiešne."
" Ja viem."
KONIEC 6. KAPITOLY