Kapitola 12 - Priatelia
Ponáhľali sme sa do sklenníkov na herbológiu.
" Mal si ho vidieť! Nie je veľmi zvyknutý, že som lepší ako...."
" To stačí! Prestaňte obidvaja!"
" Prečo? Veď sa len rozprávame..."
" No to máte úžasnú tému...."
" Cha-cha-cha. No nič, čaute už musím bežať na čarovanie. Uvidíme sa na obede."
" Čau!"
" Som zvedavá, čo budeme robiť tento rok na herbológii."
" Preberať mäsožravé rastliny."
" Hm. Ešte mi ťa zjedia...."
" Budem si dávať pozor. Pôjde to v podstate ľahké - predstavím si, že tá rastlina je Potter a budeme to mať hotový prvý."
" No super."
" Veď si len robím srandu. Ako vždy." porkčil plecami a vošiel do skleníku.
Na stoloch boli rastliny, ktoré pripomínali jednoduché kríky, no len čo som zbadala rukavice z dračej kože, hneď mi po chrbte prebehli zimomriavky.
" Takže, každý sa postaví k jednému črepníku...netlačte sa! A pokúste sa rozdeliť na trojice - och, slečna Wrightová, vy budete s...kto ešte nemá pár...?"
Obzrela som sa a zistila som, že dvaja sme zostali už len my dvaja so Sevom.
" Môžete ísť ku slečne Evansovej a... no skrátka, myslím že oni ešte nemajú nikoho do trojice...nemám pravdu?"
" Ale áno pani profesorka." prikývla som skleslo. Keby len bol Regulus v našom ročníku...
Victorii sa to očividne páčilo. S úsmevom, aj keď bez rečí sa k nám pobrala z druhej strany sklenníka.
" Takže, pokúsite sa z týchto rastlín vybrať plody...potom ich dajte do misky a pokúste sa rozdrviť ich. Návod nájdete v knihách a na ruky pozor, oblečte si chrániace rukavice..."
Pri pohľade na teraz zlovestne sa zvýjajúce sa rastliny každý vďačne poslúchol. Ja som jeden pár podala aj Sevovi, pričom som sa snažila predstierať, že Victoria tam ani nie je.
" Tak začneme, nie?" spýtala som sa rozladene.
" Áno, začneme." prikývli obaja, lenže nebolo to také ľahké ako to napohľad vyzerá. Len čo niekto strčil ruku medzi konáre so zámerom získať plod, rastlina akoby ožila a obkrútila svoje tvrdé konáre dotyčnému okolo ruky. Remus zachvíľu jeden plod predsa vybral, lenže ani rukavice ho neochránili pred škrabancami, ktoré spôsobila rastlina.
Nakoniec sa aj mne podarilo jeden získať, hoci som mala pocit že konáre mi rozdrvia ruku. Rýchlo som plod hodila do misky.
" V knihe by mal byť návod, ako to rozdrviť..." vybrala som knihu a tvárila som sa, že som úplne zahĺbená do poznámok.
" Potrebujeme nôž... alebo niečo ostré...."
Vicky mi ihneď podala díku, ktorá bola položená vedľa.
" Ďakujem. A teraz...by to trebalo akosi...rozbiť."
Lenže v tom bol práve ten háčik. Všetci traja sme sa o to pokúšali, ale neúspešne. Plod bol odolný voči všetkým naším pokusom a už sme aj stratili chuť, keď v tom....
" Mám to!" vykríkla Vicky a v miske sa objavilo niečo zelené a slizké, práve keď profesorka Vektorová skríkla:
" Tak, to stačilo! Pozrime sa, kto čo.... ohó, slečne Wrightovej sa podarilo otvoriť jeden plod!"
" Spoločná práca." povedala rýchlo Vicky.
" Takže to bude.... desať bodov pre Chrabromil a päť pre Slizolin, ak sa nemýlim! Výborná práca! Takže, nabudúce budeme pokračovať s niečím podobním..." vravela, ale sotva ju niekto vnímal. Všetci si už brali veci a začali sa pokojne rozprávať.
" Bola si dobrá." povedala som Vicky, aby som jej aspoň niečo povedala, aj keď ju to zrejme naštve. Lenže nenaštvalo. Namiesto toho sa na mňa akosi čudne pozrela.
" Lily, ja.... chcela by som, no...."
Zasekla sa, a ja som nemala v úmysle jej pomôcť.
" Chcela by som sa ti ospravedlniť."
" Chcela by si sa mi čo?" celkom som ju nepochopila. Nevravela mi nedávno, že som podrazáčka?
" Ja, no...teda... bola som taká hlúpa!" pripustila a asi by sa bola zosypala, keby sa ňou teraz už nestáli Mary, Bonnie, James, Sirius a Remus.
" Neviem, či ti ešte úplne rozumiem..."
" Chceme tým povedať že.... my všetci...." začala vysvetľovať Mary.
" Boli sme strašní hlupáci!" dostala zo seba Vicky, keď sa jej podarilo pevne sa postaviť na nohy. " Bola si moja najlepšia kamarátka, a dovtedy mi nevadilo že sa kamarátiš so Sn... so Severusom, ale teraz zrazu ja neviem, začala si s ním chodiť a mne to prišlo že.... že si sa na nás vykašľala. Tak som si pomyslela, že keď s nami nechceš byť tak sa ti nebudem vnucovať...a všetci súhlasili, tak...no proste prepáč!"
" Mne sa snáď sníva. Vy všetci sa mi tu snažíte vysvetliť, že nemáte so mnou a so Sevom žiadny problém?" udivene som sa spýtala a odpovedal mi ten, od koho by som to v živote nečakala. Myslela som si, že James len dotvára scénku.
" Áno. Nemáme so Severusom žiadny problém. Boli sme iba...veď vieš, tradicíe. Chrabromilčania a Slizolinčania sa nikdy nemali akosi...radi." povedal. Mala som pocit, že chcel povedať Chrabromilčania a Slizolinčania sa nikdy nemali akosi v láske,ale potom mu pohľad prešvihol zo mňa na Seva a radšej sa opravil.
" Počkať, pribrzdite na chvíľku." povedal zmätene Severus. " Toto je na mňa už trošku priveľa. Odkedy ma voláte menom?"
" Odteraz. Práve odteraz, ako si si všimol."
" A čakáte, že ja to zoberiem tiež z vašej stránky a budeme najlepší kamoši?"a zatváril sa akosi čudne.
" Severus." napomenula som som ho šeptom. Nech mi to nepokazí...nech to nám nepokazí. Zrazu sa žiarivo usmial.
" Ale ja som nepovedal, že to tak nezoberiem Lily. Len som sa pýtal. Vieš, James musí byť naozaj hrdina, keď je už odolný voči tým štipľavým poznámkam."
" Hej, to myslím že som."
" Tak teda?"
Chvíľočku som (akože) rozmýšľala. Nech si to ešte trošku vytrpia.
" V poriadku. Kamarátky."
Zrazu som nevedela, čo spraviť. Bola som rada, že je zase všetko v úplnom poriadku.
" Pôjdeme si zahrať metlobal?" navrhol Sirius.
" Keby aspoň jeden z nás bol taký hráč ako ty s Jamesom, tak fajn. Ale takto? Veď to sa počíta za podvádzanie."
" Dobre, dobre, nič som nepovedal."
" Ale viete čo, poďme. Pár zlomením by sa mi teraz zišlo...možno spadnem z metly a zobudím sa."
" Nezobudíš." povedal James a už sa ponáhľali na štadión.
Neviem, ale aj mne sa to zdalo iba ako sen. Bolo to také zvláštne...kombinácia James, Sirius a Sev najlepší kamaráti mi sem akosi nepasovala. Ale čo už, život je raz taký...
Spokojne som kývla hlavou a bežala za dievčatami, aby som nezaostala.
Náhledy fotografií ze složky Lily a Sev2