Kapitola 13 Zmeškané a očakávané
Sedela som s Vicky, Mary a Bonnie a na metlobalovej tribúne, kým na štadióne lietali štyri metly - Sev, Jamie, Sirius a Rem. Sev a Remus si na metlách ešte neboli celkom istí, čomu sa James so Siriusom len smiali. A ak sa mám priznať, páčilo sa mi, že medzito ako lietatli po sebe nepálili zaklínadlá a že sectumsempra zostane len do zálohy. A možno aj zostane zabudnutá.
" Nebola to až taká zábava, bez teba, ale..."
" Nebola to zábava?! Vy ste sa nezábavali, kým ja som tvrdla s dvoma chalanmi v knižnici?!"
" Dobre, lenže do jedného z tých chalanov si zaľúbená, takže to nebola až taká nuda...."
" Pche, to hovor ty. Od kohosi som počula, že si sa stala ďalšou obeťou pána Siriusa Casanovu...ako to bolo presnejšie? Tragická udalosť pri Škriekajúcej búde?"
" No, len si uťahuj, nech sa páči....závidíš mi?"
" Závidím?? Ja ti závidím? Ja ti nič nezávidím, len konštatujem...."
" Ale no tak Vicky." povedala Mary a tiež sa dobre zabávala. " Veď konštatuje správne. Fakt teraz chodíš so Siriusom."
" Ozaj Sirius..." zrazu ma niečo napadlo." Vieš, že Regulusovi - to je Siriusov brat..."
" Vieme, vieme."
" No proste, že sa mu páči tvoja sestra? Nie že by si sa mu aj ty nepáčila, ale keďže si staršia a očividne ti bol ukradnutý"
" Čo? Regulus Black ide po mojej sestričke?"
" To je Slizolinský stíhač, nie?"
" To je on. Nie je až taký hrozný..."
" Haj, dievčatá, dohrali sme, už môžeme ísť!"
" To ste sa už stihli dolámať?"
" Dnes sa to obišlo aj bez toho." kývol mi Severus. " Nie som až taký zlý, čo povieš?"
" To že si si nerozbil hlavu sa počíta za úspech?"
" no, áno. Asi áno."
" Tak potom fakt nie si zlý."
" Ha-ha-ha." uštipačne sa zasmial.
Zbehli sme dole z tribún za chlapcami a ponáhľali sme sa do klubovní. Severus ku nám do veže, aj keď Tučnú pani to štvalo a ostatný sa čudovali. Ale čo tam po nich. Oni ešte neskúsili, aké super to je kamarátiť sa so Slizolinčanom.
***
Bol deň pred Vianocami. Väčšina študentov odišla domov, ale ja so Sevom sme zostali. Konečne budeme chvíľku aj sami...v poslednom čase sme boli stále s Jamiem, Siriusom, Remom a Vicky.
Bolo to už niekoľko mesiacov, no Sev v Slizolinskom zelenom habite medzi nás predsa akosi nezapadal.
Ale to, ako zapadal mezi nás ako kamarát, sa nedalo ani komentovať.
Najprv som mala pocit, že to robí iba kvôli mne. Vždy keď sa ostatný nepozerali, vrhol na mňa vyčítavý pohľad, akoby hovoril Nech to už skončí!. Onedlho som však zistila, že ten pohľad zrejme znamenal Prečo si sa s nimi nepohádali už skôr?! Bol by som sa zbavil prezývky Ufňukanec o niekoľko rokov skôr.
Chlapci. Najprv sa idú zabiť už len pohľadmi, a potom...ja neviem. Asi po pár rokov zistia, že sa chovali ako hlupáci, alebo čo. Isté však je, že spôsob ich myslenia nikdy nepochopím.
O dva dni sú Vianoce, vychádzky do Rokvillu sú povolené dnes a zajtra a čo ideme robiť my? Ideme do knižnice!
Najprv som síce protestovala,chcela som ísť do Rokvillu alebo niekde vonku, kde teraz nádherne padal sneh, ale on nie, znova si len musí spraviť výlet do knižnice. Mala som pocit, že ma chce naschvál naštvať. Ale keď tak...musela som súhlasiť.
Čakala som ho v knižnici už asi hodinu, a on stále nikde. Začínal ma fakt štvať.
" Preboha, kde si bol?! Stojím tu už asi hodinu..." začala som, keď som ho uvidela prichádzať celého zadychčaného.
" Prepáč, ja...bol som za Regulusom, na tréningu si rozbil hlavu...bežal som!"
" Veď vidím. Človeče, máš normálnu farbu!"
" No si ty ale vtipná. Tak čo? Ideme?"
" Poďme."
Pohľadať stôl bolo ľahké. Tí ktorý zostali na Rokforte boli v Rokville, takže sme v celej knižnici boli len my. Ani Mary, ktorá tu zostala, nechcela ísť do knižnice.
" Jedno nechápem."
" A čo?"
" Všetci sú v Rokville, ale ty ma musíš držať v hrade ako rukojemníčku. Čo so mnou máš?"
" Ja? Nič...len som nechcel, aby si nachladla. Zajtra máš veľký deň, musíš byť fit."
" Aký veľký deň? Ja o ničom neviem...."
" Veď. Tak som to aj plánoval."
Koniec 13. kapitoly
Náhledy fotografií ze složky Lily a Severus1