Kapitola 16 Späť
Bol február, 23. február a Vicky si rozbaľovala darčeky k narodeninám, kým ja som do toho hovorila.
" Ešte raz ti hovorím, nič sa nestalo.Iba sme tam sedeli a rozprávali sa...rozoberali sme tú legendu."
Už asi po stý raz som im vysvetľovala, že vtedy na lúke sa nič nestalo.
" Tú o tých dvoch zamrznutých ľuďoch?"
" To nie je o dvoch zamrznutých ľuďoch! To je o mojom Sevovi. O mojom, rozumieš mi?!!"
" Jasné že rozumiem! Len sa mi zdá tá celá legenda trošku...ja neviem, napáči sa mi."
" Lebo tomu nechápeš."
" Bože, Lily, to je nádhera! Muselo to stáť..."
" Nechaj tak." mávla som rukou. Vicky sa práve rozplívala nad novým fialovým kabátom, ktorý odo mňa dostala.
" Ale je to naozaj nádhera. "
" Ja viem niečo, čo sa tomu vyrovná."
Dievčatá nechali túto poznámku bez odpovede, lebo vedelo na čo myslím. Posledné dni som stále len ospevovala svoj náhrdelník z bieleho kamienka.
" Hej baby, kto ide von?" objavil sa zrazu za nami Sirius.
" Nemôžeme...máme ešte úlohy. A Vicky si rozbaľuje darčeky, ako vidíš."
" Ale no tak. Nechajte to tak."
" Ja by som aj nechala, ale potom budem musieť ísť zatra do knižnice."
" Neuškodí. Aj nám by sa zišlo trochu naplniť tie diery... študovať na MLOK-a!"
"Zajtra sa zase na niečo vyhovoríš."
" Ale no tak Lily. Poď už von!"
" Hej,ale zajtra do knižnice nepôjdeš."
" V tom prípade...tam nebudeš sama. Aj Sev šiel von. Chce lietať - už mu to ide celkom dobre."
" Ide mu to výborne."
" Dievčatá. O športe neviete nič, ale ústa sa vám nezastavia... ale to je jedno. Ideš?"
" Ale vieš čo..."
" Tak?"
" Už idem, už idem!"
Hodila som knihy do tašky. Bola som z tých úloh celkom zničená. Siedmi ročník sa mi už črtal pred očami ako hrozný rok, ale teraz som na to nemohla myslieť.
***
" Neviem čo na tom nechápete. Je to ľahké..."
" Možno to je ľahké. Pre teba." povedal skleslo James, na čo si Sev s Remom len povzdychli.
" Počúvaj. Denberov zákon o formovaní neživých prírodnín kúzlami hovorí, že nemôžeš zmeniť neživú prírodninu skôr, ako bola sama vytvorená. "
" To ja viem! Ale čo to znamená..."
" Zober si napríklad ja neviem storočný strom, za takú istú dobu ho vieš opracovať."
" Sto rokov?"
" Pravdaže nie sto rokov....existujú kúzla, ktoré tento proces urýchľujú. Minio reveli, Dimen libero a ešte kopa, hlavné je, že túto dobu vieš zmeniť."
" Načo máš potom zákon?"
" Aby si vedel, aké kúzlo máš použiť. Nemôžeš použiť pomocné kúzlo, keď má materiál sto rokov. To je niečo, ako keď si kúpiš kostrorast na chrípku."
" Už to asi chápem. Denber tým chcel povedať, že človek potrebuje vedieť aj to, akoby mu šla práca bez kúziel? Že iba so základnými znalosťami mágie by to trvalo sto rokov?"
" Presne tak."
" A koľko to trvá s kúzlami?"
" Drevo tak pol roka, kameň možno aj celý rok...podľa toho, aký máš materiál."
" Už si to skúšal?" spýtal sa Sirius, šťastný že to konečne pochopil. Nebol sprostý, ale niektoré príliš vyčačkané zákony mágie nevedel pochopiť.
Severus prikývol.
" A?"
" Stal sa z toho veľmi pekný darček."
Počúvala som, čo hovoria ďalej, aj keď som to nevnímala úplne. Bola som schopná zachytiť len polovicu toho, čo hovorili - niet sa čo čudovať, keď som dneska vstvávala o piatej ráno. Nespavosť.
Aspoň som mohla byť pokojná, lebo Sirius dodržal svoj sľub a na druhý deň sme sa pobrali do knižnice. Ale jeho včerajší program určite stál za to.
